Zočiť krásu raja vás nemusí vyjsť majland a netreba preletieť ani pol zemegule. Kópiu Maldiv má Európa v Taliansku. Biely piesok a tyrkysové more nie sú jediným lákadlom. Apúlia je bohatá tiež na históriu a gastronomické zážitky.
Štyristo kilometrov dlhý región je poznačený minulosťou nadvlády Grécka, Ríma, Arabov, Nomádov a Španielov. Rozmanitosť národov zanechala svoje stopy v architektúre, temperamente i pohostinnosti obyvateľov. Bola by škoda nezažiť a nevidieť, čo najviac ako sa len dá. Preto najpohodlnejšie je voziť sa na štyroch kolesách.
Dóm, ktorý prežije zemetrasenia
Prví osadníci sa na polostrove Salento usídlili v prístavnom meste Brindisi. Dodnes ho mnohí využívajú najmä ako východiskovú stanicu do Grécka. Oplatí sa zatúlať i do ulíc starého mesta alebo prejsť po korze, ktoré patrí k najveľkolepejším na celom juhu. K Dómu vedú takzvané Vergiliove schody. Na ich mieste stál predtým dom, v ktorom rímsky básnik zomrel. Svätostánok je pozoruhodný tým, že odkedy ho v jedenástom storočí postavili, odolal siedmim zemetraseniam. Na druhú stranu prístavu za jedno euro jazdí loď.
Cieľom je päťdesiattri metrov vysoký pamätník postavený na pamiatku šesťtisíc námorníkov, ktorí zomreli počas prvej svetovej vojny.
Ako stroskotanci na pláži
Asi sedem kilometrov z centra smerom na severozápad objavujem piesočnú pláž. Žiadne slnečníky ani ležadlá. Len zopár Talianov, ktorí majú po krk mestského ruchu a chcú sa aspoň na pár hodín cítiť ako stroskotanci. Predtým, ako sa tu rozhodnete stráviť deň, si zoberte so sebou vodu aj niečo pod zub. Všade naokolo počuť len cvrlikanie obyvateľov prírody a ani doprava, ani doľava žiaden stánok s občerstvením. Našťastie! Ide o neobjavené miesto turistami, a tak si ho domáci zatiaľ chránia.
Oproti tomu ale neďaleko Otranta tunajšiu pláž obyvatelia regiónu vyhlasujú za jednu z najčistejších v celej krajine. Koho miesto osloví natoľko, že by chcel aspoň jednu noc stráviť v kamennom dome uprostred olivových hájov, majiteľka plážového baru Francesca obvolá pár známych, ktorí podnikajú v agroturizme.
Pri majáku dovidieť do Albánska
Päťtisícovému mestečku Otranto kedysi poskytoval ochranu aragonský hrad. Miestna katedrála sa zas pýši podlahovou mozaikou z dvanásteho storočia. Vnútri sú uložené pozostatky osemsto mučeníkov, ktorým sťali hlavy po tom, čo sa odmietli vzdať kresťanstva.
Kúzlo prístavnému mestu dodávajú úzke uličky, ktoré sú prepletané bielymi domami. Kamenná dlažba je ale mimoriadne klzká, preto lodičky vám budú na večerné prechádzky zbytočné. Najvýchodnejší bod celého Apeninského polostrova leží len päť kilometrov juhovýchodne od Otranta. V Capo D´Otranto je dominantou maják. Za jasného počasia sa môžete cez more pozerať na albánske hory.
Baroková metropola
Dozlatista sfarbený vápenec bol využitý takmer pri všetkých stavbách majestátnych palácov, meštianskych domov a vyšperkovaných katedrálach v Lecce. Staršou pamiatkou ako stavby v barokovom štýle je rímsky amfiteáter, v ktorom v lete organizujú koncerty. Gastronomické predstavenie vo svojej tratórii predvádza šéfkuchár Maurizio Antonaci.
„Špecializujem sa len na domácu kuchyňu. Vyrábam cestoviny podávané s cícerom a paradajkovou omáčkou, pochúťkou regiónu je konské mäso. Medzi jednotku našich hostí ale patrí chobotnica na zeleninovej omáčke,“ hovorí Talian, ktorý predtým dlhé roky žil v Nemecku. Čo by to bol za obed, ak by ste ho neukončili espresom a domácim dezertom alebo dolce della casa. Každý deň ponúkajú niečo iné.
Článok bol uverejnený v časopise Nový Čas pre ženy 🙂
GALÉRIA
No Comments