Hlavné mesto ostrova Cyprus je už viac ako štyridsať rokov rozdelené na dve časti – grécku a tureckú. Ide tak o jediné mesto na svete, v ktorom pri prechádzke hlavnou ulicou musíte použiť pas, aby ste prešli do jeho druhej časti.
Južnú časť mesta, patriacu k Cyperskej republike, nevyhľadávam kvôli pamiatkam. Tých sa tu pre početné vojenské konflikty v minulosti nezachovalo veľa. Turisti chodia najčastejšie do Cyperského múzea. Obdivujú zbierku nálezov od neolitu až po rímske obdobie. Samotné centrum mesta je obkolesené takzvanými benátskymi hradbami. Keď sa držím po ich obvode, zaobídem sa aj bez mapy. Takmer na ich konci prichádzam k mestskej bráne Famagusta, ktorá dnes slúži ako kultúrne centrum. Nie je to však jediná brána, ktorou sa kedysi vchádzalo do mesta. Sú tu ešte ďalšie dve. Grécki Cyperčania si dávajú záležať aj na poriadku. Žobráka na ulici rozhodne nestretnete. Miestni sú totiž príliš hrdí na to, čo budú o nich hovoriť susedia i cudzinci. Mestský ruch hlavného mesta cítiť predovšetkým na hlavnej ulici Ledra. Starobylé domy sú plné butikov, kaviarní a reštaurácií. A tak vchádzam do jednej z nich, aby som zistila, čo majú domáci najradšej a ako stolujú.
Kali orexi – dobrú chuť
Cyperčania radi a veľa jedia. Čas obedu či večere je pre nich ako menší dvoj až trojhodinový obrad. Spôsob stolovania takzvané meze môže pozostávať až z dvadsiatich chodov, ktoré personál postupne nosí na stôl. Vždy začínajú zeleninovým šalátom. Tradičné jedlá sú prevažne z jahňacieho mäsa. Ako vegetariánka som si pochutnávala na čerstvých šalátoch, morských plodoch, rybách, ochutnala som aj špeciálny druh zeleniny kolokasi a mojím favoritom sa stal lokálny syr halloumi. Ostrovania sú hrdí aj na svoje zemiaky, ktoré sa rodia trikrát ročne.
Yiamas – na zdravie
Byť na Cypre a neochutnať lokálne vína, je takmer hriech. Cyperčania sú na nich veľmi hrdí. Biele ľahké vína vidieť piť takmer každého k obedu či večeri. A je úplne jedno či prišli autom alebo po vlastných. Na ostrove je totiž tolerancia alkoholu za volantom 0,5 promile. Ak vás náhodou policajná hliadka zastaví a opýta sa, či ste pili, určite nehovorte ne- to znamená totiž áno. Odkedy je však na Cypre kríza, vraj sa počet policajných hliadok výrazne zredukoval. Ľudia totiž nemajú peniaze na pokuty. Ale späť k vínu. Za ochutnanie určite stojí Commandaria. Zároveň ju považujú za cyperský vínny unikát. Je to najstaršie značkové víno, ktoré sa podobá na portské. Keďže ide o veľmi sladké víno s vysokým percentom alkoholu, pije sa ako aperitív. Takže yiamas – na zdravie! Keď to zopakujete dvakrát yiamas yiamas – to znamená, že pripíjate na nás.
Ošarpané budovy a chudoba
Pre peších sa z južnej strany mesta dá do tureckej časti prejsť len cez takzvanú Zelenú líniu. Je na konci hlavnej nákupnej ulice Ledra. Hraničný priechod tvoria malé búdky, kde sa preukazujem pasom. Dávajú mi na výber, buď vyplním víza, alebo ich dostanem priamo do pasu. Nechce sa mi vypisovať formulár, tak teda súhlasím s pečiatkou. Grécki Cyperčania to však neodporúčajú. Ak totiž pri najbližšej ceste na Cyprus, narazíte na nevrlú kontrolu na letisku a zbadá vo vašom pase víza z tureckej časti ostrova, nemusí vás do krajiny pustiť. Preto do gréckej časti ostrova cestujem už len výlučne na občiansky preukaz. Fotoaparát na hranici určite nevyťahujte. Na zákaz fotenia upozorňujú aj tabule. To, že som v Severocyperskej tureckej republike spoznávam nielen podľa mešít, bielych vlajok s červenou hviezdou a polmesiacom, ale vítajú ma aj ošarpané budovy a chudoba. Pred každou celou hodinou sa muži zo všetkých kútov zbiehajú pred mešitou Selimiye. Je zasvätená svätej Sofii. Umývajú si tvár, ruky i nohy a vstupujú dovnútra. Niekoľkominútové modlenie končí a každý ide opäť za svojimi povinnosťami. Neďaleko je bývalý byzantský kostol Bedesten, v ktorom kedysi mali Turci tržnicu a neskôr sýpku na obilie. Najviac cudzincov je na nádvorí hostinca Büyük Han. V areáli zo 16-teho storočia zriadili ukážku všetkých pôvodných remesiel a sú tu taktiež vynikajúce reštaurácie.
Jedno veľké trhovisko
Prepletám sa ulicami, kde bývajú len domáci. Po zaprášených cestách pobehujú bosé deti, z domov bez poriadnych okien či striech vyhráva turecká hudba a hory odpadkov pred domami miestami pripomína košický Luník IX. Necítim sa bezpečne, preto sa vraciam radšej tam, kde je väčší ruch. Tureckú časť mesta možno nazvať aj jeden veľký trh. Tričká, šaty, kufre sú vyložené pred stánkami či obchodmi. Obchodníci sa predháňajú v tom, kto má viac značiek Dior, Gucci, Lacoste či Nike. Ide, samozrejme, o fejky. A to ani nemusíte byť znalcami, aby ste to rozlíšili. Podozrivo nízka cena hovorí za všetko. Napriek tomu sú obchody plné ľudí a odvšadiaľ počuť samé cifry. Turisti sa totiž s predávajúcimi snažia vyjednať čo najlepšiu cenu. Zažiť teda mesto protikladov sa určite oplatí.
No Comments