Ťažba čierneho uhlia môže za to, že metropola severnej Moravy si vyslúžila prívlastok čierna. Kým kedysi sa táto surovina ťažila aj priamo v meste, po uzavretí baní z priemyselných priestorov domáci ťažia naďalej. Vytvorili v nich unikátne galérie, múzeá a pamiatky, ktoré stoja za návštevu.
Od prv
ej polovici devätnásteho storočia v ostravskej časti Michálkovice prichádzali denne za prácou tisícky ľudí. Boli to najmä muži, ktorí pracovali ako baníci v bani Michal. Meno nesie po dvornom pánovi Michaelovi Laierovi. Kým sa muži dostali do podzemia, do vyše pol kilometrovej hĺbky, všetko malo svoju postupnosť. Najskôr vyfasovali potrebné vybavenie a výstroj, v šatni sa prezliekli a cez administratívnu časť a lampovňu nastúpili do klietok, ktoré ich vysadili v cieli. Tam na nich už čakala ťažká práca.
Po stopách baníkov
Nemusím si predstavovať, ako to celé bolo. Na všetky miesta ma so skupinou ďalších turistov vedie sprievodca. Mimochodom bývalý baník. Nezaskočí ho žiadna otázka. V miestnosti prvej pomoci rozpráva, aký bol postup, keď sa baník zranil a ukazuje, kde čakal nebožtík, kým si ho vyzdvihla rodina. V kancelárii meračov a geológov sa zas dozvedám, podľa čoho vyrátavali baníkom výplaty. Pôsobivým priestorom autenticitu dodávajú aj pôvodné predmety i kusy oblečenia, ktoré muži po sebe nechali. Poslední baníci fárali do bane ešte v roku 1993. O dva roky neskôr jamu zasypali, aby na povrch neunikal metán. Priemyselné priestory dnes neslúžia len ako národná pamiatka na exkurziu. Čoraz častejšie si v strojovni, cechovni alebo vonkajšom areáli páry sľubujú svoju vernosť navždy.
Keď balet vtiahne do deja
ÁNO si zamilované dvojice hovoria aj v Katedrále Božského Spasiteľa. Postavili ju pred sto tridsiatimi rokmi. Svojho času patrila medzi najväčšie kostoly na Morave. Umelci sa pri výzdobe interiéru inšpirovali jednou z najznámejších barokových bazilík v Ríme Bazilikou Santa Maria Maggiore.
Svätostánok stojí oproti moravskosliezskemu národnému divadlu. Večer pred ním počuť viac nemčiny ako obyčajne. Rakúšania, ktorí milujú kultúru, sa chodia na medzinárodné i domáce súbory opery, činohry i baletu pravidelne pozerať. Diváci, ktorí si v programe vyberú baletné predstavenie, prichádzajú minimálne pol hodinu pred začatím. Vedia totiž, že na nich ešte pred začatím čaká krátke rozprávanie o tom, ako predstavenie vznikalo a čo na scéne uvidia. Hlavní predstavitelia sú tak na dosah všetkým, ktorí sa ich chcú niečo opýtať.
Ostravské pivo a katowické rúrky
V meste tiež profituje gastro priemysel a najmä malé pivovary. Neponúkajú len chmeľový nápoj z vlastnej produkcie, ale aj špeciality pod zub. Domáci ma posielajú na Masarykovo námestie, kde v Radegastovni varia horké pivo ešte podľa receptúry prvého sládka Jaromíra Franzla. Miešajú vodu z Beskyd, chmeľ z okolia dediny Tršice a moravský jačmeň. Regionálnym dezertom sú zas štramberské uši. Ide o dezert z perníkového cesta v tvare sluchového orgánu. Na Zámockej ulici zas z diaľky svieti stánok, v ktorom predávajú ďalšiu obľúbenú sladkosť miestnych. Ide o katowické rúrky, čiže plnené trubičky. Zaujímavosťou je, že hoci sú pomenované podľa českého mesta, ktoré je od Ostravy vzdialené približne sto kilometrov, v Poľsku tento dezert vôbec nepoznajú.
Vily pre najbohatších
Aj keď Ostrava nie je skúpa na zeleň, parky by ste v nej hľadali márne. Namiesto toho majú sady. Najznámejší je Husov sad. Obľúbené miesto na relax a odpočinok. Kedysi na tomto mieste Ostravčania nachádzali posledný odpočinok. Nachádzal sa tu mestský cintorín. Časy minulé pripomína neogotická kaplnka, ktorá je zasvätená cisárovnej Sisi. Zelenú oddychovú zónu obklopujú secesné vily. Tú najväčšiu si dal kedysi postaviť renomovaný právnik, ktorý zbohatol na uhlí. Spoznáte ju podľa čiernych ornamentov na fasáde, ktoré pripomínajú práve túto horninu.
Koho lákajú výšky
Čo by to bolo za mesto, ak by nemalo vyhliadkovú vežu? Ani Ostrava nezaostáva. Na tretie najväčšie mesto v Čechách sa môžete pozrieť hneď z dvoch miest. To prvé je vo výške sedemdesiattri metrov v takzvanej novej radnici. Pri kochaní sa výhľadom sa počas pol hodiny zoznámite s históriou mesta a zaujímavosťami zo súčasnosti. Boltova veža je zas v časti Dolné Vítkovice a je ešte o sedem metrov vyššia. Ide o bývalú vysokú pec miestnych železiarní. Na obe vedú výťahy.
Veda a technika pre každého
Aby sa na výlete nenudili ani najmenší, vyberte sa spoznať svet vedy a techniky. Kým v klasických múzeách sa nemožno ničoho dotýkať, v historických priemyselných budovách v Dolných Vítkoviciach môžu deti všetko stláčať, otáčať a vyťahovať. Šliapaním do pedálov bicykla si vyrobia elektrinu, vlezú do ponorky alebo si vyskúšajú riadiť letecký trenažér. Zábavným spôsob tiež pochopia, ako vzniká dúha a prečo sa pri búrke tvoria blesky. Dospelých zas najviac lákajú informácie na predĺženie života pomocou moderných technológií. Na návštevu si vyčleňte celé predpoludnie. Lebo pochopiť fyziku, chémiu či matematiku zábavným spôsobom vás bude baviť viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Článok bol uverejnený v časopise Nový Čas pre ženy 🙂
GALÉRIA
No Comments