Menší, zelenší a opradený legendami – taký je ostrov Gozo. Medzi takmer tridsiatimi tisíckami obyvateľov je stále taká dôvera, že zamknutý dom alebo auto by ste tu márne hľadali. A pritom kriminalita je takmer nulová.
Malťania mu nepovedia inak ako Ghawdex. Reč je o ostrove Gozo, ktorý môžete poznať z gréckych mýtov. Údajne tu stroskotal vládca Odyseus a spolu s nymfou Kalypso tu prežil sedem rokov.
Trajektom alebo hydroplánom
Dostať sa na druhý najväčší ostrov súostrovia Malty je pomerne jednoduché. Z maltského prístavu Cirkewwa premáva každú hodinu trajekt. Za dvadsaťminútovú plavbu platím 4,65 eur. Cieľovou stanicou je prístav Mgarr. Druhou možnosťou je hydroplán. Možno o pár rokov bude aj tretí variant, a to podmorský tunel medzi Maltou a Gozom. Táto myšlienka ale rozdeľuje obyvateľov oboch ostrovov na dva tábory. Niektorí sa obávajú najmä toho, že ostrov by stratil čaro vidieka, ktorý má dnes.
Bývajte ako domáci
V minulosti bola veľkým trendom migrácia obyvateľov za prácou do Austrálie, Kanady či Ameriky. Veľká väčšina z nich sa na staré kolená vrátila domov. Zarobené peniaze investovali do nehnuteľností. Výstavnou skriňou stredomorských viliek je dedinka Nadur.
Fasády domov sú vyzdobené klokanmi, javorovými listami alebo na domoch visia americké zástavy. Na pár nocí sa akoby Goziťankou stávam aj ja. Namiesto hotela volím prenájom farmárskeho domu. Za tri spálne s kuchyňou, obývačkou a terasou s bazénom platím na noc stopäťdesiat eur. Tento spôsob ubytovania je čoraz populárnejší. Využívajú ho najmä partie priateľov či rodiny s deťmi.
Jediné mesto na ostrove
Je ním hlavné mesto Victoria alebo Rabat. Do jeho centra ma vezie autobus. Pri čakaní naňho sa treba vyzbrojiť dávkou trpezlivosti. Časy vypísané na zastávke sú viac ako len orientačné. Keď navyše šofér usúdi, že už je plný, nezastavuje. Nastupujem cez predné dvere a od španielsky hovoriaceho vodiča dostávam lístok za euro päťdesiat, ktorý platí dve hodiny. V hlavnom meste sa prepletám úzkymi uličkami pomedzi domy, ktoré sú postavené zo žltého vápenca. Citadelu nad mestom začali stavať Arabi, zničili ju Turci a zrekonštruovali maltézski rytieri. Domáci ju volajú korunou ostrova aj preto, že je z nej nádherný výhľad.
V kuchyni kraľuje králik
Čo sa týka gastronómie, v prímorských krajinách obyčajne vyhrávajú ľahké jedlá. Maltské ostrovy patria medzi výnimky. Národným jedlom je králik. V obľube sú tiež zapečené makaróny. Pekárne sa zas špecializujú na lístkové cesto plnené syrom alebo hrachom. Keď naň dostanete chuť, pýtajte si pastizzi.
Obyvatelia ostrova sú pyšní aj na mimoriadne sladké paradajky. Robia z nich domáci pretlak, ktorý namiesto masla natierajú na chlieb. Okrem bielych vín pijú kinnie. Ide o nealkoholický nápoj z kyslých pomarančov dochutený aromatickými bylinkami. Jedenie je pre domácich ako malý obrad. V reštauráciách trávia dve až tri hodiny. Takmer každý obed alebo večeru končia domácim likérom. Na dračku ide kaktusový, čiže bajtra. Tak teda sahha alebo na zdravie!
Článok bol uverejnený v časopise Nový Čas pre ženy 🙂
GALÉRIA
No Comments