Rumunská Constanta bola v čase socializmu dovolenkovým rajom mnohých Slovákov. Zašlá sláva letoviska ožíva znova. Oplatí sa nakuknúť aj do Bukurešti a presvedčiť sa, či hlavné mesto právom nesie prívlastok Paríž východu.
Týždňový pobyt v štvorhviezdičkovom hoteli vyjde na osobu okolo štyristo eur. To len v prípade, že si ho rezervujete cez rumunskú agentúru. Podnikaví Rumuni v cestovnom ruchu sa takto snažia naučiť turistov, aby si objednávali pobyty priamo cez nich. „Takto sa dá ušetriť aj sto eur. Agentúry totiž rezervujú izby vo veľkom, a preto s hotelmi zjednajú lepšie ceny. Je to špecifikum najmä prímorských rezortov,“ vysvetľuje majiteľka cestovnej agentúry Ruxandra Lechner.
Majákom si uctili námorníkov
Šesťdesiat kilometrov pláží sa tiahne od Vama Veche až po Mamaiu. Čierne more na tomto pobreží nie je také slané a nemá ani priezračnú tyrkysovú farbu ako v tureckých letoviskách, ale to nemení nič na tom, že pomáha pri liečení kožných či gynekologických ochorení.
Hlavným centrom je Constanta, ktorá je zároveň aj najväčším prístavom krajiny. Na pamiatku všetkým námorníkom postavili pred vyše stopäťdesiatimi rokmi maják. Kedysi ozdobou dnes chátrajúcou pamiatkou je budova bývalého kasína. Pôvodne ju vybudovali pre rumunskú kráľovnú Alžbetu zu Wied, na ktorú sú Rumuni pyšní aj ako na spisovateľku pod menom Carmen Sylva.
Volanie o pomoc: „Mamaia!“
Inšpiráciu v dnes takmer tristo tisícovom meste nachádzal aj rímsky básnik Ovidius. Strávil tam posledných deväť rokov svojho života po tom, čo ho vyhnali do exilu. Jeho meno nesie aj centrálne námestie. V súčasnosti je Constanta zmesou grécko-rímskych ruín, mestských bulvárov a tureckých mešít. Jedna z nich mešita Mahmudiye je len pár krokov od centra. Z päťdesiat metrového minaretu, kadiaľ vedie stoštyridsať strmých schodov, je výhľad na mesto aj prístav. Šesť kilometrov severne od mesta je ďalší nemenej známy cieľ najmä mladých turistov počas leta.
Mamaia láka najmä rušným nočným životom a jemným pieskom. Legenda hovorí, bohovia stvorili túto pláž, aby umožnili stretnutie jednej unesenej princeznej a jej dcéry, ktorá zostala opustená na morskom brehu a s plačom volala: „Mamaia, mamaia.“
Bukurešť alebo kópia Paríža
Aj ležanie pri mori je občas vyčerpávajúce, a preto odporúčam kúpiť si lístok na vlak a odviezť sa do dvestotridsať kilometrov hlavného mesta. Dvojmiliónová Bukurešť je tretím najväčším balkánskym mestom. Dnešnú podobu jej dali v devätnástom storočí francúzski alebo vo Francúzsku študujúci architekti, a preto dostala prezývku Paríž východu. Architektúru starého mesta neskôr narušil niekdajší rumunský prezident Nicolae Ceausesco betónovými komunistickými budovami. Dominantou je Palác parlamentu, ktorý je po americkom Pentagone druhou najväčšou budovou sveta. Do symbolu totalitného režimu v krajine možno nahliadnuť počas hodinovej prehliadky. Z dvanástich poschodí a tisícsto miestností tak uvidíte päť percent. Kópiou francúzskej metropoly je bulvár Unirii. Dĺžkou štyri kilometre predbehol aj parížsky Champs Elysées. Severné predmestie má zas svoj Triumfálny oblúk po vzore víťazného oblúka. Postavili ho na pamiatku bojov a víťazstiev rumunskej armády v prvej svetovej vojne.
Gastronómia mäsových pochúťok
Autentická kuchyňa vychádza z jednoduchých dedinských jedál. Príkladom je napríklad mamaliga, čiže kukuričná kaša podobná polente, prípadne ciorba alebo kyslá držková polievka. Kyslá smotana nechýba na stole v žiadnej reštaurácii. Servírujú ju, aj keď si objednáte sarmale – kapustové alebo vínne listy plnené ryžou a mäsom.
Jednou z najobľúbenejších reštaurácií medzi Bukurešťanmi je Zexe Zahana, kde tradičnej kuchyni dali kuchári nový šat. Podávajú mangalicu s pečenou fazuľou, teľací guláš s červeným vínom alebo klasické mäsové guľky. Ochutnať sa tiež patrí domácu hruškovú brandy. Alkoholom Rumuni nešetria. Ide o päťdesiat percentnú pálenku. Noroc, čiže na zdravie!
Článok bol uverejnený v časopise Nový Čas pre ženy 🙂
GALÉRIA
No Comments